„Ja, znajúc ho voskrz, znajúc hlboký cit jeho uboleného srdca, žiale jeho duše nad osudom
národa slovenského, myslím, že keby aj čierna hodina tá poludňajšia dňa 22. decembra
nebola v podobe nešťastnej poľovačky prišla, jeho pozemský život nebol by dlhým býval.
O tento sa obávali všetci, ktorí znali tento Vezuv vnútorných ohňov.“ Takto vyjadril Jozef
Miloslav Hurban svoju ľútosť nad skonom svojho priateľa. J. M. Hurban predniesol i
rozlúčkový prejav nad hrobom Ľ. Štúra na cintoríne v Modre 15. januára 1856.
Priblížme si stručný vývoj budovania hrobu Ľ. Štúra. Prvý náhrobný kameň bol postavený v r.
1872 z celonárodnej zbierky, ktorú inicioval Pavol Dobšinský už r. 1859. Po vzniku Matice
slovenskej sa táto inštitúcia podujala vec dotiahnuť do úspešného konca: „Dňa 28.
Listopadu 1872 bol náhrobný kameň aj s hrobom železnými mrežami ohradený. Celé dielo
toto umožnil len čisto, zaznaný síce, ale predce šlachetný národ Slovenský, príspevkami
dobrovolnými. Na zdar! Sláva mu!“ (Zo Zápiskov Jána Jaromíra Mayera, Modrana, priateľa
Ľ. Štúra. Archív SNM-Múzeum Ľ. Štúra Modra.)
Pri odhalení pomníka pravdepodobne neprebehla žiadna slávnosť. Až o rok bola zmienka
v Národných novinách (1873, č. 137), že počas sviatku Všechsvätých bol pomník okrášlený
a osvetlený lampami, mreže ohrady modranské ženy ozdobili girlandami, kvetmi a vencami,
ktorými bol pokrytý celý hrob.
Náhrobný areál, ako ho poznáme v súčasnosti, bol odhalený v r. 1964, hoci na jeho pláne sa
intenzívne pracovalo už od r. 1947. Práce boli ukončené osadením sochy Slovenská jar od
akad. soch. Jozefa Kostku na podstavec nad centrálnou mramorovou platňou hrobu Ľudovíta
Štúra. Pôvodný náhrobný kameň spolu s ďalšími, odstránenými z okolia hrobu Ľudovíta
Štúra, stojí pri cintorínskom múre vľavo. Slávnosť odhalenia sa konala 26. júna 1964. Bola
skromná, socha Slovenská jar bola osadená predovšetkým z dôvodu nadchádzajúceho
okrúhleho 150. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v r. 1965.
SAMUEL ŠTÚR: LUDEVÍTOVI
(26. 7. 1856 – pár mesiacov po Ľudovítovej smrti napísal jeho mladší brat Samuel)
Dospievals´ – brat môj! Kto tebe zaspieva poslednú pieseň na modranskom poli?
Do tvojich piesní len ohlas zavieva,
akoby nikdy na svete neboli:
Taký je svet – neprajný sám sebe,
on nechce tu mať cit, krásu a nebe!
Tiché Breziny zďaleka šumeli,
keď si k nim chodil ako chlapec malý,
um sa i dumky tvoje utvorili, ktoré Slovensko živo malovali:
ale Sobotné zastavilo kroky
k tichým Brezinám na roky, na roky!
Čo tam vidíme? Spráchnivelé kosti otca i matky,
Karla, Ludevíta. To sú zemské veci bez platnosti,
na ktorých časnosť mocne je vybitá:
druhovia Vaši, tí nás sprevádzajú,
keď duše naše po Vás nariekajú!
Sylvia Hrdlovičová, SNM-MĽŠ
Ľudovít Štúr archív SNM-MĽŠ 
Prvý náhrobník archív SNM-MĽŠ 
Súčasnosť náhrobky pri múre archív SNM-MĽŠ 
Rosina Štúrová achív SNM-MĽŠ 
Oľga Šmogrovičová, rod. Štúrová archív SNM-MĽŠ 
Ľudovít Milan Štúr archív SNM-MĽŠ 
Ladislav Štúr archív SNM-MĽŠ 
Kišš, brat prof. Kiššovej archív SNM-MĽŠ 
Ľ. Štúr pietna spomienka archív mesta Modra 
Ľ. Štúr pietna spomienka archív mesta Modra 
Ľ. Štúr pietna spomienka archív mesta Modra 
Ľ.Štúr pietna spomienka archív Jakub Oslík 
Ľ. Štúr pietna spomienka archív Jakub Oslík 
Cintorín v súčasnosti archív SNM-MĽŠ 
Ľ. Štúr pietna spomienka archív Jakub Oslík
